Kuchyňa robí človeka: Renáta Fučíková

Kuchyňa robí človeka  je pravidelná séria fotografa Derecka Harda, držiteľa ocenenia Czech Press Photo. Nie sú to len šaty, čo robia človeka. U nás v Potten & Pannen - Staněk veríme, že nielen oblečenie odráža to, akí ste, ale rovnakým spôsobom o vás vypovedá aj vybavenie vašej kuchyne a to, akým spôsobom varíte. 
Preto vás každý mesiac pozveme domov k zaujímavým osobnostiam z českej a slovenskej scény a necháme vás nahliadnuť pod pokrievku ich kuchyne. 

Kde momentálne bývate a s kým?

Bývam v Starom Měste, v samom centre Prahy. Už roky šťastne vydatá, teraz už v prázdnom hniezde, len s manželom. 

Zdieľate obydlie tiež s nejakými nemými tvárami? 

Býva s nami Barry, náš goldendoodle. Vždy som mala nejakého psa, ako malá setra, potom pointra. S manželom sme dvakrát mali maličkého boloňáčka a teraz zase veľkého huňatého hafana.

Ako by ste popísali svoje bývanie v jednej krátkej vete? 

Moderný byt v modernom dome, v jednej z najstarších pražských ulíc.

Naša zbierka tanierov, medzi nimi moje ilustrácie a fotka dedka, historika z Tábora.

Platí u vás doma, že kuchyňa je srdcom domu/bytu? 

To u nás funguje, návštevy prijímame zásadne v kuchyni. Bohužiaľ , nie je veľmi veľká, v dobe stavby celého paneláku bola koncipovaná len ako prípravňa jedál. My sme z nej urobili aj jedáleň a ja dokonca občas aj pracovňu. Pri jedálenskom stole tiež rada píšem  na notebooku.

Čo si na svojej kuchyni najviac vážite a prečo? 

Mám rada naši kuchynskú linku, ktorú skvelo navrhla moja sestra, architektka Alena Lexová. Boli sme s bytom už zžití, takže všetky funkcie vyplynuli z našich zvykov a potrieb. 

Vymenujte tri veci, bez ktorých sa v kuchyni nezaobídete? 

U nás varí môj muž. Je skvelý kuchár. Robí najradšej paellu, takže nenahraditeľná je liatinová panvica s úchytmi.  Tiež potrebuje skoro stále parmezán. A ja zase pečiem, takže potrebujem rôzne formy a plechy.

Aká ingrediencia vám v chladničke alebo v špajzi nikdy nesmie chýbať? 

Na moje pečenie musí byť v špajzi kardamom a orechy, v chladničke tiež dobré maslo.

Čo ste naposledy upiekla?

Tohto roku bola sezóna bez vlastného ovocia a orechov z našej záhrady, inak by som robila tarte tatin, štrúdle a rôzne crumbly. Takto môžem povedať, že som naposledy piekla flammkuchen. To teraz po minuloročnej návšteve Švajčiarska pečiem veľmi často. 

Považujete sa za dobrú kuchárku? Čo by ste uvarila vzácnej návšteve, keby ste chceli urobiť skutočne dojem? 

Nie som asi zlá kuchárka, rada varím a pečiem kozmopolitné veci. Ale tisíckrát lepší kuchár je môj muž, Filip Heyduk. Takže keď si chcem našich hostí uctiť, poprosím jeho, aby niečo pripravil. A hostia skutočne upadajú do mdlôb. Nad jeho gréckymi, španielskymi, talianskymi či arabskými jedlami. A vôbec to nemusí byť mäso. On je jednoducho prirodzený kuchársky talent,  hoci je grafický designér.

Čo vy a hudba? Čo si rada pustíte napríklad pri varení? 

Hudbu si púšťam tancu. K vareniu ani kresleniu nie.  

Ktorá svetová kuchyňa je vaša najobľúbenejšia? 

Čokoľvek mediteranske. Potom kuchyne z ázijských hôr – severná India, Pakistan. A Kórea! Čokoľvek kórejského! Tá kombinácia pálivej zeleniny s čistým mäsom, korejskej barbecue, kimchi, obľúbený čaj! Bola som v Kórei štyrikrát a nesmierne ma zaujala. Aj po gastronomickej stránke. 

Máte nejaký obľúbený originálny pokrm, s ktorým by ste sa rada podelila o recept s našimi čitateľmi? 

Dnes som piekla rýchle sušienky.  

Vyskúšajte sušienky podľa Renáty.

Preferujete sladké alebo slané? 

Ráno sladké. Jogurt, croissant. A potom už len slané. A pokojne sa vyhnem na dlho mäsu. 

Hranolky alebo šalát?

Šalát, nejaký rafinovaný, prosím.

Kávu alebo čaj?

Kávu, ale s mliekom, prosím. Flatwhite, pokiaľ možno.

Keby ste si mohli vybrať kohokoľvek na svete (žijúcu alebo nežijúcu osobnosť), s kým by ste povečerali, bol by to: 

S Ľudovítom XIV. To musel byť zážitok. Nikto nesmel začať jesť, kým on jedol, kým nedal pokyn. A začali sa teda vo Franc=uzsku zavádzať rafinované recepty. Zaujímala by ma vtedajšia zmrzlina a napríklad artičoky. A rada by som sa s ním porozprávala. S nedotknuteľným Slnkom. 

Dávate prednosť veľkým hostinám, kedy sa zíde veľ hostí pri jednom stole alebo ste skôr za komornejšie stolovanie?  

Mám veľmi rada veľké stoly a veľké hostiny. Čím som staršia, tým viac. Veľa ľudí, zábavu pri stole, ochutnávanie z cudzích tanierov. 

Patrí k výnimočným okamihom pri vašom stole aj nejaký slávnostný jedálenský servis?  

Máme slávnostné misky na kosti, sú staré asi 150 rokov. A iné zdedené servisy z tej doby mám schované alebo rozvešané po stenách. Nádherné kobaltom zdobené taniere, majoliku, ľudové misky.

K jedlu patrí neodmysliteľne aj pitie. Poviete nám, aké máte rád alko a nealko? 

Začnem nealkom: čistú vodu. Na chalupe ju máme dokonalú, z lesných prameňov privedenú obecným vodovodom. Alko – zásadne víno. Od októbra do apríla červené, radšej ťažšie. Zvyšok roku suché biele, najradšej ale pravé prosecco alebo cavu.

Čo by ste odporučila za kuchynskú vychytávku, ktorú ste v poslednom čase objavil?  

Ako už som hovorila, zachutilo mi švajčiarske flammkuchen. Tenký slaný koláč, vlastne len placka cesta obložená cibuľkou, slaninou, plátky paradajky.

Čo vám vo vašej kuchyni chýba, aby sa stala kuchyňou snov?

Asi nám chýba priestor. Celkom rada by som sa roztiahla s pečením, ale nie je kam dať robot, rozložiť plechy. Ale vlastne to až tak nevadí, aspoň nehundreme, že sme zase pribrali.